Slovník pojmov

Satoshi Nakamoto je presudonym človeka (alebo skupiny), ktorý v roku 2008 predstavil svetu koncept Bitcoin.Doteraz jeho identita nie je známa a s anonymným prispievaním na fóre bitcointalk.org prestal v roku 2011.Satoshi bol prvý, kto naštartoval Bitcoin software, ktorý sám napísal a stal sa tak prvým plnohodnotným uzlom siete presne 3. Januára 2009 o 18:15 UTC.Sergio Lerner, výskumník z Buenos Aires analyzoval blockchain a odhaduje, že Satoshi mohol v tomto Bitcoinovom praveku vyťažiť dohromady až 1 milión Bitcoinov, z ktorých väčšinu nikdy nepoužil.


Blockchain je databáza. V informatike sa týmto pojmom označuje miesto, kde sa skladujú informácie. Napríklad názvy a ceny produktov v e-shope, videá na YouTube alebo Facebookové statusy. V súčasnosti je zažitý model takzvanej centralizovanej databázy. To znamená, že máte jedno veľké dátové centrum s obrovským  množstvom pevných diskov a rýchlym pripojením, cez ktoré neustále preteká obrovské množstvo informácií. Problém tohto prístupu je jasný. Zničte dátové centrum a zničíte dáta. Samozrejme, dnes už väčšina služieb využíva stovky dátových centier, takže ak v jednom vypadne elektrický prúd, nič zlé sa nestane. Užívatelia budú jednoducho presmerovaní niekde inde. Napriek tomu je fundamentálne nemožné vyriešiť niektoré problémy centralizovaných databáz.Prvým z nich je fakt, že dávajú veľkú moc do rúk malej skupiny ľudí. V dnešnom svete informácie znamenajú peniaze. Kto má jedno, má aj to druhé. Veľké spoločnosti ich môžu využiť na takzvanú cielenú reklamu, pri ktorej roboti sledujú vašu internetovú históriu a snažia sa vás formou reklám zlákať na kúpu vecí, ktoré pravdepodobne ani nepotrebujete. Horšie je, ak sú informácie o vás predané vláde. Tá ich potom môže využiť na špehovanie. Možností je veľa a riziko zneužitia vysoké.Položme si otázku. Čo by sa stalo, ak by všetky funkcie Bitcoinu zabezpečovala takáto centralizovaná sieť? Ak by všetky transakcie, overovanie, šifrovanie zaisťoval nejaký centralizovaný systém? Nuž, Bitcoin by sa veľmi nelíšil od klasických fiat peňazí, na ktoré sme zvyknutí. Teda, až na jednu maličkosť. Hodnota takéhoto Bitcoinu by bola nulová, pretože za ním nestojí žiadny štát. Nikto by Bitcoin neprijal ako platidlo nehovoriac o tom, že samotné zaistenie chodu Bitcoinu by bolo veľmi nákladné.Práve preto je Bitcoin a 99% ostatných kryptomien DISTRIBUOVANÝ! Funguje vďaka technológii známej ako Blockchain. Ide o druh distribuovanej databázy, ktorá sa stará sama o seba. Neexistuje v nej žiadny jednoznačný slabý bod. Žiadne miesto útoku. Nikto ju neriadi. Nepotrebuje obrovské datacentrá a veľké firmy, ktoré ich udržujú v chode. Naopak, beží na miliónoch, počítačov vlastnených obyčajnými ľuďmi, „minermi“, ktorí ťažia Bitcoin.Celý koncept ťaženia Bitcoinu (a ďalších kryptomien) je veľmi zaujímavý. Blockchain je sieť, v ktorej je bezpečnosť prioritou. Všetky dáta sú v nej masívne šifrované hashovacím algoritmom. Ak sa chcete stať súčasťou siete, ponúknete časť výpočtového výkonu svojho počítača. Vašou úlohou je teraz nájsť ďalší blok transakcií. Ako? Musíte nejak zistiť jeho hash. Ako? Nuž, použijete svoj počítať a náhodne začnete skúšať rôzne hashe. Ak sa trafíte ako prvý, získate sladkú odmenu.Na čo je ten blok dobrý? Nuž, sú v ňom transakcie. Každý uzol siete po vyťažení nového bloku tieto transakcie skontroluje a ak sú všetky z nich valídne, blok sa pridá na najdlhší chain (reťaz). Odtiaĺ máme názov – blockchain.Ako fungujú blockchainové transakcie? V podstate veľmi jednoducho. Povedzme, že chcete poslať transakciu z peňaženky A do peňaženky B. Každá peňaženka má svoj verejný a privátny kľúč. Privátny kľúč umožňuje prístup ku kryptomene, ktorú máte uloženú v peňaženke.Skvelé, poďme teda vytvoriť transakciu. Najprv musíte nájsť niekoho, komu chcete poslať svoje mince. V podstate potrebujete adresu (alebo verejný kľúč) peňaženky príjemcu. Zvolíte, koľko mincí chcete na túto adresu poslať a pomocou vášho privátneho kľúča vytvoríte digitálny podpis, do ktorého zabudujete detaily transakcie (teda adresu príjemcu a množstvo prevádzanej kryptomeny). Transakcia je pripravená na odoslanie.Vyťažil sa ďalší blok a je v ňom vaša transakcia. Gratulujeme! Teraz sa na ňu pozrú milióny počítačov z celého sveta. Teraz musia dokázať, že nie je falošná. Na to použijú váš verejný kľúč. Ten poslúži na overenie digitálneho podpisu, ktorý ste pripli ku transakcii.V čom je sila blockchainu? Predstavte si dokument, ktorý je tisíckrát duplikovaný po celej sieti. Táto sieť sa periodicky aktualizuje a rozosiela dokument medzi miliónmi počítačov. Teraz máte základnú predstavu o tom, ako funguje Blockchain.Informácie na Blockchaine existujú, ako zdieľaná databáza. Tento spôsob využívania siete má zaujímavé výhody. Vzhľadom na to, že všetky záznamy sú zdieľané neexistuje centrum, ktoré by bolo náchylné na útoky hackerov. Iste, je možné zmeniť lokálnu kópiu dokumentu. Ten však sieť okamžite odmietne. Prípadný hacker by musel disponovať obrovskou výpočtovou silou, aby mohol reálne ovplyvniť fungovanie Blockchainu. Navyše, všetky dáta sú verejne prístupné a transakcie sa vykonávajú transparentne.


Ťažba kryptomien(mining).Nové bitcoiny (BTC) sú generované na sieti prostredníctvom procesu „ťažby“. Ťažiace uzly „mining pooly“ v sieti sú odmenené bitcoinmi zakaždým, keď nájdu riešenie nejakého matematického problému (a tým vytvoria nový blok). Odmena za vyriešenie bloku je automaticky nastavená tak, že každé 4 roky prevádzky vznikne polovica množstva bitcoinov vytvorených v predošlých 4 rokoch. Napríklad v prvých 4 rokoch (r. 2013) bolo vytvorené niečo okolo 10 500 000 mincí a každé 4 roky po tom sa táto suma zmenšuje na polovicu. Frekvencia ťažby bloku a počet bitcoinov z neho plynúcich je tak stále menšia. Taktiež požiadavky na ťažbu sú každým ďalším rokom náročnejšie na výpočtový výkon. V súčasnej dobe je odmena za potvrdený blok 12,5 BTC. Rovnako tak všetky poplatky z uskutočnených transakcií dostane prevádzkovateľ ťažby, ktorý daný blok vytvoril. V novom bloku sú totiž zahrnuté informácie pre všetky transakcie. Poplatky sú „dobrovoľné“ zo strany osoby vykonávajúcej bitcoinovú transakciu a slúžia ako garancia na zahrnutie vykonávanej transakcie do bloku.
Na ťažbu bitcoinov (BTC) je potrebný špeciálny hardvér v podobe ASIC čipov. Tie spôsobujú, že ťažba je podstatne náročnejšia na výpočtový výkon. Zároveň nadobudnutie kvalitných ASIC čipov tiež nie je najlacnejšou záležitosťou. Softvér vhodný na ťažbu je pre rôzne platformy voľne na stiahnutie na internete. Práve z dôvodu vyššej náročnosti ťažby je tento proces pre jednotlivca prakticky bezvýznamný. V reakcii na to začali vznikať združenia ťažiarov (minerov), kde každý dostáva časť odmeny zodpovedajúcej jeho príspevku k ťažbe. Tieto združenia sú tiež nazývané mining pooly“ a ťažba v nich je väčšinou podmienená pravidelným poplatkom (fee 0,5 % – 4 %) z vyťaženého množstva bitcoinov.

Ak chcete vyskúšať ťažbu kryptomien skúste tu.


Faucet je systém odmeňovania vo forme webových stránok alebo aplikácií, ktoré poskytujú odmeny vo forme satoshi, čo je stotina miliónovej BTC, pre návštevníkov, ktorí si môžu nárokovať výmenou za vyplnenie captcha alebo úlohy.Prvé faucety boli vyvinuté spoločnosťou Gavin Andresen v roku 2010.

Tu môžete vyskúšať spoľahlivé a overené faucety.


Cryptojacking vzniká vtedy, keď stránky (často založené na videách pre dospelých či rôzne úložiská) vložia do zdrojového kódu rôzne skripty pre ťaženie kryptomeny. Keď ich používateľ navštívi, vyťažia procesor na maximum, čo pre návštevníka znamená, že ťaží kryptomenu, ako napríklad Monero bez toho, aby o tom vedel.


ICO je skratka anglických slov Initial Coin Offering, ktorú môžeme voľne preložiť ako prvú verejnú ponuku digitálnej meny. Zjednodušene povedané ide o prvý predaj novej digitálnej meny ešte pred tým, ako sa dostane na burzy. Nové projekty prostredníctvom ICO získavajú základný kapitál na svoje ďalšie fungovanie.Na rozdiel od IPO (Initial Public Offering), ktorú využívajú spoločnosti snažiace sa získať kapitál predajom časti svojich akcií, nie je regulované (zatiaľ), čo v konečnom dôsledku znamená aj to, že k ICO sa môžu dostať aj bežní “smrteľníci” na rozdiel od IPO, ktoré sú väčšinou dostupné len väčším investorom.ICO využívajú projekty, ktoré sú presvedčené, že prostredníctvom kryptomien dokážu vyvinúť užitočnú aplikáciu či platformu, alebo sa jednoducho snažia vytvoriť úplne novú digitálnu menu.V praxi väčšinu platí, že ak je projekt úspešný, hodnota danej kryptomeny rastie a investícia sa opláca. Teoreticky však môže nastať aj situácia, kedy hodnota kryptomeny rastie, hoci sa firme nedarí naplniť svoje ciele (a tiež naopak, firme sa darí, no hodnota kryptomeny klesá).Pozor, kúpiť ICO nie je v žiadnom prípade zárukou výhodnej investície. Keby ste išli do ICO Ethereum, určite by ste dnes neoľutovali, no známych je mnoho prípadov, kedy tento “predpredaj” využili nové projekty zo špekulatívnych dôvodov. Zjednodušene povedané získali peniaze investorov, vybrali peniaze a zmizli. Pri výbere projektu, ktorému veríte a ste ochotný stáť už pri zrode jeho kryptomeny, buďte veľmi opatrní. V tomto obore neexistujú žiadne záruky, že projekt uspeje a preto je dôležité si o ňom čo najviac naštudovať. Nákupom ICO na rozdiel od IPO nezískavate žiadny podiel na hospodárskych výsledkoch firmy a tiež nemáte žiadne hlasovacie práva. Výhoda nákupu ICO spočíva predovšetkým v tom, že do firmy investujete v čase, kedy hodnota danej kryptomeny je na počiatočnej úrovni.


Fiat meny  nekryté peniaze s núteným obehom štátu na určitom území – vynucované a centrálnym nariadením emitované symbolické peniaze, ktoré nie sú kryté zlatými rezervami, nemôžu byť vymenené za zlato alebo iné menové komodity a sú použiteľné len ako prostriedok výmeny. Väčšina moderných mien v súčasnosti sú fiat peniaze.


Bitcoin Pizza Day.  Je 18. mája 2010 a na fóre bitcointalk.org sa objavuje prelomový príspevok. Istý Laszlo Hanyecz, programátor z Floridy, dostal chuť na pizzu a ponúka 10 000 Bitcoinov tomu, kto mu dve veľké pizze pošle.

I’ll pay 10,000 bitcoins for a couple of pizzas.. like maybe 2 large ones so I have some left over for the next day. I like having left over pizza to nibble on later.

O 4 dny neskôr, 22. mája, pridáva ďalší príspevok:

I just want to report that I successfully traded 10,000 bitcoins for pizza. Thanks jercos!

Je to tu, historický okamih – po prvýkrát bola táto virtuálna mena použitá k nákupu niečoho reálneho. Málokto vtedy asi dokázal odhadnúť, o aký prelomový míľnik vlastne ide a v čo veľkého Bitcoin behom niekoľkých rokov vyrastie. Každopádne, tento deň, 22. máj, už bude priaznivcami kryptomien navždy oslavovaný ako Bitcoin Pizza Day. Ak ste zvedavý akú hodnotu majú dnes dve pizze v bitcoinoch pozrite sa sem.


ETF (Exchange Traded Fund, alebo fond, obchodovaný na burze) je (relatívne) nový typ podielového fondu, ktorý umožňuje investorom investovať s tak nízkymi nákladmi a transparentnosťou, ktorú klasické podielové fondy, predávané na Slovensku, neponúkajú.

Najprv trocha histórie

Rôzne nástroje kolektívneho investovania majú investori k dispozícii už vyše 100 rokov. Zrejme prvý “investičný trust” vznikol v Holandsku v roku 1774. Prvé uzatvorené investičné spoločnosti začali vznikať tiež v Holandsku v roku 1822. Ďaľšia vlna spoločností, podobných dnešným podielovým fondom (zrejme lepší preklad z angličtiny by bol vzájomný alebo spoločný fond) vznikla vo Švajčiarsku (1849) a Škótsku (1880). Následne sa tieto nástroje kolektívneho investovania objavili vo Veľkej Británii a Francúzsku, a v roku 1893 vznikol prvý uzatvorený investičný fond v USA. V roku 1907 vznikol vo Philadelphii Alexander Fund, ktorý vydával nové akcie (umožňoval vstúpiť novým klientom) 2 krát za rok a umožňoval vyberať peniaze z fondu na požiadanie.

Prvý moderný otvorený podielový fond vznikol v Bostone v roku 1924 (Massachusetts Investors’ Trust). V roku 1928 vznikol v USA prvý fond bez vstupných poplatkov. V tom istom roku vznikol Wellington Fund, prvý fond, ktorý investoval do akcií a dlhopisov (dovtedajšie fondy priamo financovali rôzne podnikateľské projekty alebo obchodné zámery, podobne ako dnešne projektové bankovníctvo).

Objavuje sa indexový fond

Hlavnou výhodou podielových fondov je, že umožňujú aj malým investorom diverzifikovať svoje investície a tým znižovať riziko, čo by inak nemali ako dosiahnuť. Nevýhodou sú vysoké poplatky, ktoré si takéto fondy účtujú.

Tento problém sa prvá pokúsila vyriešiť banka Wells Fargo. V roku 1971 založila prvý indexový fond, teda fond,  ktorý sa zameriava len na kopírovanie zloženia a výkonnosti konkrétneho indexu. Efekt pre investorov sú nižšie náklady na správu fondu a lepšie výsledky ako 2/3 aktívne spravovaných fondov.

Tento koncept rozšíril John Bogle, zakladateľ Vanguard Group. O správnosti jeho prístupu svedčí to, že Vanguard je dnes najväčším správcom podielových fondov na svete a zamierava sa primárne na nízkonákladové riešenia pre investorov pomocou indexových fondov. Priemerná výška poplatkov (total expense ratio) vo fondoch Vanguard v roku 2014 bola 0,18% p.a. Priemerná výška poplatkov vo fondoch predávaných na Slovensku sa pohybuje okolo 2,00% p.a.

Ako funguje ETF

Prvé investičné trusty fungovali tak, že sa dalo dohromady pár investorov, vložili svoje prostriedky do “spoločnej kasy” a najali si manažéra, ktorý sa za poplatok o tieto prostriedky staral. Aby bolo jasné, koľko kto investoval, dostal každý investor potvrdenie, akú časť fondu vlastní (boli mu vydané akcie, alebo certifikát). Moderný podielový fond funguje podobne, akurát manažér a “spoločná kasa” sú pripravené vopred a investori môžu vkladať prostriedky do pripravenej konštrukcie. Pri otvorenom podielovom fonde môže investor do fondu kedykoľvek vstúpiť aj vystúpiť (môže svoje podiely kedykoľvek predať, alebo nové podiely kúpiť), za aktuálnu cenu podielu. Tú správca fondu stanovuje raz denne, podľa aktuálnej hodnoty majetku vo fonde.

ETF funguje podobne, je to v princípe podielový fond, zameraný väčšinou na pasívne sledovanie niektorého indexu (ale to sa postupne mení, už teraz je k dispozícii množstvo investičných stratégií). Podiely v ňom sa však nekupujú u predajcov daných fondov (napr. banky) ale priamo na burze, kde sú tieto podiely obchodované ako akékoľvek iné akcie.

Ako je ale zabezpečené, aby cena akcií fondu kopírovala hodnotu jeho majetku? Každý správca fondu si vyberie niekoľkých tzv. autorizovaných účastníkov (AU), sú to väčšinou veľké investičné banky alebo brokeri. Im správca vydá istý počet podielov (akcií fondu) a oni sú povinní dodať do fondu adekvátny majetok (ak fond napríklad trackuje S&P 500, AU nakúpia na trhu adekvátnu štruktúru akcií) a dodajú ho správcovi do fondu. Všetky náklady, súvisiace s nákupom, hradia AU. To je obrovská výhoda oproti klasickému podielovému fondu, kde všetky tieto náklady hradia samotní investori.

A prečo by to AU robili? Pretože na tom zarábajú peniaze. Ak rastie dopyt po akciách fondu, cena jeho akcií stúpa voči hodnote “podkladového aktíva”, teda vo vyššie uvedenom prípade voči indexu S&P500. Otvára sa tu priestor na arbitráž – AU nakúpi podkladové aktívum na trhu a vymení ho u správcu fondu za nové akcie fondu, ktoré predá na trhu. Ak naopak cena akcií fondu voči podkladovému aktívu klesá, AU predá podkladové aktívum z fondu a na trhu nakúpi akcie fondu, ktoré správca fondu následne “umorí”. Vzhľadom na to, že AU je vždy niekoľko, je zabezpečené, že hodnota akcií fondu kopíruje hodnotu indexu, ktorého zloženie fond “trackuje” a zároveň je táto arbitráž zdrojom zárobku pre AU. Tým je titež zabezpečená dostatočná likvidita pre investorov, ktorí chcú vstúpiť alebo vystúpiť z fondu.

Prečo sú ETF také lacné?

V prvom rade preto, že ETF primárne pasívne trackujú nejaký konkrétny index (hoci teraz už existuje veľa rôznych investičných stratégií aj pri ETF). Pasívna správa je ďaleko lacnejšia ako aktívny management, a zároveň prináša lepšie výsledky. V druhom rade kvôli tomu, že ETF má jednoduchší proces nákupu a predaja podielov (akcií). Ak chcete investovať do klasického podielového fondu, udeje sa toto: zadáte pokyn na nákup (na pobočke banky, u predajcu, cez internet banking). Následne treba previesť peniaze z vášho účtu na účet fondu, pripravujú a posielajú sa konfirmácie. Potom musí manager fondu vaše peniaze zainvestovať, pričom zaplatí spready a poplatky s tým súvisiace (samozrejme, že to nerobí s každými 100 EUR, ktoré mu pošlete, ale princíp platí). Pri predaji je to to isté, len naopak. Výsledok – veľa práce, vysoké náklady, vysoké poplatky.

Keď kupujete ETF, väčšinou si ho na burze kúpite od iného investora, správca do toho vôbec nie je zainteresovaný a tým pádom mu to nevytvára žiadne náklady. Jediná výnimka je, ak sa vytvorí rozdiel medzi cenou ETF a podkladovým aktívom, a treba vytvoriť alebo umoriť akcie fondu. Vtedy však väčšinu nákladov zaplatia AU. Výsledok – málo práce, nízke náklady, nízke poplatky.

Riziká spojené s investovaním do ETF

V prvom rade je to klasické trhové riziko. Ak investujete napr. do ETF, ktoré trackuje S&P500, a tento index klesne o 20%, vaša investícia tiež klesne o 20%, nízke poplatky vás nezachránia.

Riziko exotických investícií – na trhu existuje vyše 1500 fondov, do ktorých môžete investovať. Od klasických akcií a dlhopisov, cez komodity až po opčné stratégie. No fakt, že existuje lacný fond  ALPS U.S. Equity High Volatility Put Write Index Fund automaticky neznamená, že by ste doň mali investovať. Aj keď teoreticky sľubuje zaujímavé výnosy. Ak nerozumiete, ako daná investícia funguje, pozrite sa radšej po niečom inom.

Riziko likvidity – pri štandardných veľkých fondoch je takéto riziko veľmi nízke. Ak si ale vyberiete nejakú exotickú stratégiu, alebo fond zameraný na úzky trhový segment, môže sa stať, že veľmi narastie rozdiel medzi cenou akcií fondu a cenou podkladového aktíva, ktoré AU nebudú schopní eliminovať. Napr. počas Arabskej jari egyptská burza na niekoľko dní zrušila obchodovanie. Investori špekulovali na nárast cien a nakupovali akcie Market Vectors Egypt ETF. No keď burza znovu otvorila, ceny egyptských akcií sa nepohli, a cena fondu skokovo zletela dolu. Nebola to chyba fondu, no investori prerobili. Ak raz kúpite ETF drahšie, ako je cena podkladového aktíva (za prirážku voči NAV), nečakajte, že na tom zarobíte

Ako používať ETF

Ideálnym spôsobom investovania pre väčšinu investorov je podľa mňa nízkonákladové, pasívne investovanie do niekoľkých širokospektrálnych indexov. Jediný spôsob, ako sa takéto investovanie na Slovensku dá realizovať, je nákup adekvátnych ETF cez online brokera. Netreba sa toho báť, nie je to o nič komplikovanejšie, ako otvoriť si účet v banke alebo investovať do klasických podielových fondov. Je však dôležité nenechať sa zlákať širokou ponukou investičných možností a zostať pri základných, jednoduchých, lacných a likvidných fondoch.


Lightning Network (LN) je systém inteligentných zmlúv postavených na blockchaine, ktorý umožňuje rýchle a lacné platby priamo medzi dvoma stranami. Keď si dvaja ľudia môžu navzájom aktualizovať svoj stav, bez vysielania informácií v blockchaine, sieť týchto „kanálov“ môže povoliť platby komukoľvek inému.

Platby sa nespoliehajú na dôveru, pretože je kryptograficky zabezpečená použitím hashov. Pri LN sú platby podmienené znalosťou náhodného čísla. Celá platba prechádza cez všetkých účastníkov, alebo jej platnosť vyprší a bude úplne zrušená. Na dosiahnutie týchto rýchlych a lacných transakcií sa podnikli tieto kroky:

  • Je nastavená viac podpisová peňaženka, ktorá obsahuje určitú časť Bitcoinov(poskytnutú aspoň jednou z dvoch strán)
  • Adresa peňaženky sa potom uloží do verejného blockchainu vrátane inteligentnej zmluvy, ktorá dokazuje koľko z týchto vkladov daným osobám prináleží
  • Potom, ako sa tento platobný kanál raz nastaví, je možné, aby tieto dve strany vykonávali neobmedzené množstvo transakcií bez toho, aby sa dotkli informácií uložených v blockchaine
  • Každou transakciou obe strany podpíšu aktualizovanú bilanciu Bitcoinov a určia komu patrí
  • Aktualizovaná bilancia sa neodovzdá do blockchainu, ale obe strany si ponechajú jej kópiu
  • Ak dôjde k sporu, alebo sa platobný kanál  uzavrie, obidve strany môžu použiť najnovšiu vzájomne podpísanú bilanciu na vyplatenie svojho podielu vo viac podpisovej peňaženke.